QuikRead go easy CRP, 50 testov s odberovou pomôckou Sample Collector 10 µl

Presné meranie C-reaktívneho proteínu (CRP) môže mať v liečbe pacienta s príznakmi infekcie zásadný význam. Test QuikRead go easy CRP pomáha zistiť, pre ktorých pacientov sú antibiotiká prospešné a je cenný pri monitorovaní úspešnosti liečby. Jednoducho použiteľný test QuikRead go easy CRP možno použiť priamo u pacienta a poskytuje okamžitý výsledok CRP.

QuikRead go easy CRP je účinný nástroj pre point of care pracovisko, ktorý pomáha zdravotníckym pracovníkom v rozhodovaní o liečbe.

QuikRead go easy CRP poskytuje spoľahlivé a rýchle výsledky

Rýchly a jednoduchý odber vzorky

• Odber vzorky v jednom kroku pomocou jedinečnej odberovej pomôcky uľahčuje odber a zlepšuje pracovný postup
• Malý objem vzorky (10 μl) takmer zodpovedá kvapke krvi
• Vykonanie zo vzorky kapilárnej krvi. Možno použiť aj venóznu krv, plazmu alebo sérum.

Spoľahlivé výsledky v priebehu niekoľkých minút

• Doba analýzy 2 minúty
• Meracie rozmedzie testu CRP 1-200 mg/l

Skladovanie pri izbovej teplote do +25 °C

• Umožňuje okamžité použitie

Multianalytický point of care systém QuikRead go

• Jednoduché použitie
• Prenosný prístroj a plne automatický postup testovania
• Obojsmerne prepojiteľný s väčšinou systémov HIS a LIS

Výsledky testu by nikdy nemali byť používané samostatne bez úplného klinického hodnotenia.

CRP pomáha pri klinickej liečbe pacientov s infekciami alebo zápalovými stavmi

C-reaktívny proteín (CRP) je plazmatický proteín akútnej fázy, ktorý je u zdravých jedincov prítomný v nízkych koncentráciách. Priemerná hladina CRP u zdravých ľudí je obvykle <0,8 mg/l¹, ale počas bakteriálnej infekcie sa jeho koncentrácia rýchlo zvyšuje a môže dosiahnuť až stoviek mg/l. Bakteriálne infekcie a zápalové stavy stimulujú produkciu CRP v pečeni. Od počiatočného podnetu je hladina CRP detegovateľná za 4-6 hodín a vrcholí za 36-48 hodín^2,3. Produkcia CRP je úmerná intenzite infekcie a zápalu. Preto je užitočná pri hodnotení závažnosti ochorenia. Pri bakteriálnych infekciách môže CRP stúpnuť relatívne vysoko, nad 100 mg/l. Vírusové a bakteriálne infekcie, ktoré samovoľne odznejú, spôsobujú len malé alebo vôbec žiadne zvýšenie. Pri zápalových stavoch sa môže hladina CRP zvýšiť na strednú úroveň, obvykle sa pohybuje medzi 10-40 mg/l. Keď pacient začne reagovať na liečbu, imunitný systém sám premôže patogén alebo zápalový podnet začne ustupovať, hladina CRP rýchlo klesá späť do normálu s polčasom 19 hod^1,2.

Presné a spoľahlivé point of care testovanie CRP je užitočné pri klinickej liečbe pacientov s infekciou a pri optimalizácii predpisovania antibiotík. Krátka doba analýzy a potreba len malého objemu vzorky pri point of care testoch CRP ponúka podstatnú výhodu v porovnaní s laboratórnym testom CRP. Pri použití spoločne s klinickým vyšetrením pacienta sú testy QuikRead go CRP vynikajúcim nástrojom v nasledujúcich situáciách:

• rozlíšenie bakteriálnych a vírusových infekcií
• zníženie diagnostickej neistoty a smerovanie k správnemu predpisovaniu antibiotík pri akútnych infekciách^4,5
• hodnotenie, sledovanie a predpovedanie priebehu infekcie, zápalu a odpovede na liečbu^6-8
• vylúčenie závažnej bakteriálnej infekcie⁹

Literatúra

1. Shine, B et al. Solid phase radioimmunoassays for C-reactive protein. Clin. Chim. Acta 1981; 117:13–23.
2. Vigushin DM, Pepys MB, Hawkins PN. Metabolic and scintigraphic studies of radioiodinated human C-reactive protein in health and disease. J Clin Invest 1993; 91(4): 1351-1357.
3. Pepys MB, Hirschfield GM. C-reactive protein: a critical update. J Clin Invest 2003; 111(12): 1805-1812.
4. Markanday A. Acute Phase Reactants in Infections: Evidence-Based Review and a Guide for Clinicians. Open Forum Infect Dis 2015; 2(3): ofv098.
5. Little P et al. Effects of internet-based training on antibiotic prescribing rates for acute respiratory-tract infections: a multinational, cluster, randomised, factorial, controlled trial. Lancet 2013; 382(9899): 1175-1182.
6. Tonkin-Crane SKG et al. Clinician-targeted interventions to influence antibiotic prescribing behaviour for acute respiratory infections in primary care: an overview of systematic reviews (Review). Cohcrane Database of Systematic Reviews 2017; 7(9): CD012252.
7. Bruns AH et al. Usefulness of consecutive C-reactive protein measurements in follow-up of severe community-acquired pneumonia. Eur Respir J 2008; 32(3): 726-732.
8. Verhagen DW et al. Prognostic value of serial C-reactive protein measurements in left-sided native valve endocarditis. Arch Intern Med 2008; 168(3): 302-307.
9. Emery P. Evidence-based review of biologic markers as indicators of disease progression and remission in rheumatoid arthritis. Rheumatol Int 2007; 27(9): 793-806.

Antimikrobiálna rezistencia je celosvetovou zdravotnou hrozbou

Antibiotiká sú najdôležitejšími liekmi na liečbu bakteriálnych infekcií. Nadmerné a nesprávne používanie antibiotík spôsobilo rozvoj baktérií rezistentných voči antibiotikám. Súčasne mnoho farmaceutických spoločností upustilo od vývoja nových antimikrobiálnych liečiv.

Antimikrobiálna rezistencia (AMR) bola Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) vyhlásená za jednu z desiatich najväčších súčasných globálnych zdravotných hrozieb¹. Odhaduje sa, že ak bude AMR naďalej narastať, do roku 2050 zomrie každý rok predčasne 10 miliónov ľudí na infekcie súvisiace s AMR. Mnoho bežných infekcií, ktoré sa v súčasnosti liečia antibiotikami, sa môže stať život ohrozujúcimi.

Okrem zvýšenia úmrtnosti spôsobuje AMR obrovskú ekonomickú záťaž ako pre zdravotníctvo tak pre jednotlivcov. U pacientov, ktorí vyžadujú dlhšiu hospitalizáciu, sa môžu vyskytovať závážnejšie nežiaduce účinky liekov súvisiacich s liečbou antimikrobiálne rezistentných patogénov a v dôsledku predĺženia ich ochorenia dochádza k strate príjmov².

Nesprávne používanie antibiotík spôsobuje AMR

Približne 80-90 % všetkých antibiotík používaných v zdravotníctve je predpisovaných v primárnej starostlivosti³, pričom najčastejším dôvodom návštevy zdravotníckeho zariadenia sú respiračné infekcie^4,5. Väčšina antibiotík sa používa na liečbu respiračných infekcií, hoci približne 90 % respiračných infekcií je vírusového pôvodu alebo samovoľne odznie⁵. Liečba vírusových a samovoľne odznievajúcich infekcií antibiotikami neprináša pacientom žiadny klinický prospech, ale podporuje rezistenciu na antibiotiká.

Hlavným faktorom, ktorý spôsobuje rozvoj AMR, je nesprávne používanie antibiotík. Odhaduje sa, že 50 % antibiotík je predpísaných zbytočne alebo nesprávne⁶. Aj v dnešnej dobe je bežné, že antibiotiká sú predpisované bez diagnostického potvrdenia bakteriálnej infekcie iba na základe symptómov pacienta. Širokospektrálne antibiotiká sú často používané ako prvá voľba, hoci by mali byť použité iba v nevyhnutných prípadoch. Rýchle point of care vyšetrenie C-reaktívneho proteínu (CRP) môže viesť k efektívnemu predpisovaniu antibiotík a zlepšiť liečbu respiračných infekcií.

Diagnostická neistota a chybné povedomie o antibiotikách sú kľúčovými faktormi, ktoré vedú k nadmernému užívaniu antibiotík

Na politiku predpisovania antibiotík v rôznych krajinách má vplyv niekoľko faktorov, ako sú kultúrne predstavy o chorobách, socioekonomické faktory a mylné povedomie o antibiotikách. Hlavnou príčinou nadmerného predpisovania antibiotík je však diagnostická neistota lekárov⁷. Často je ťažké odlíšiť vírusové a bakteriálne infekcie a infekcie, ktoré samovoľne odznejú, od tých, ktoré vyžadujú liečbu. Aby sa minimalizovalo riziko pre pacientov, sú antibiotiká podávané len pre istotu. Ak sa diagnostická neistota spojí s požiadavkou pacienta na antibiotiká v dôsledku bežných mylných predstáv o antibiotikách, že antibiotiká môžu vyliečiť vírusové infekcie, stáva sa predpisovanie antibiotík ľahko iracionálnym⁸.

Rýchle kvantitatívne point of care testovanie CRP znižuje nadbytočné predpisovanie antibiotík v primárnej starostlivosti

Správne používanie antibiotík v zdravotníctve je kľúčom v boji proti AMR. Správne používanie neznamená iba zníženie predpisovania, ale aj poskytovanie antibiotík pacientom, ktorí majú z liečby prospech. Rýchla a presná diagnostika zohráva dôležitú úlohu pri znižovaní nadužívania antibiotík^2,9. Point of care (POC) testovanie C-reaktívneho proteínu (CRP) pred predpísaním antibiotík má niekoľko výhod, ktoré pomáhajú v boji proti AMR:

• Testy sú presné, cenovo dostupné a ľahko použiteľné s použitím len malého objemu vzorky
• Rýchle výsledky sú okamžite k dispozícii počas vyšetrenia pacienta, znižujú diagnostickú neistotu a pomáhajú pri rozhodovaní o liečbe, či sú antibiotiká nevyhnutné alebo nie
• Významné zníženie nadbytočnej spotreby antibiotík pri infekciách dýchacích ciest bez toho, aby bolo ohrozené zdravie pacienta^10-12
• Výsledky CRP je možné využiť ako pomôcku pri vysvetľovaní pacientovi, prečo antibiotiká nie je potrebné podať. Efektívna komunikácia zvýši aj spokojnosť pacientov¹³